Práve som si prečítala úryvok z rozhovoru s poslancom Michalom Bartekom v nemenovanom časopise. Keďže ho nemám poruke, nebudem citovať otázku ani odpoveď, len parafrázovať. Redaktorka sa spýtala, a teraz kúsok odcitujem, lebo tie slová sú zásadné: „Do kedy sa Európa bude nečinne prizerať tejto ekonomickej samovražde?“ Mala na mysli vyjadrenie eurokomisára pre energetiku o tom, že Európa od začiatku roka vynaložila 30 miliárd eur na zabezpečenie náhradných zdrojov energií po zablokovaní Hormuzského prielivu a nemá vyriešené žiadne dodatočné zdroje.
Som človek, ktorý slovám pripisuje váhu a snaží sa ich voliť starostlivo. Neznášam floskuly a plytvanie výrazmi, ktoré nič nehovoria. V tomto zmysle si dovoľujem pani redaktorku poopraviť: Európa sa neprizerá. Európa si túto katastrofu spôsobila veľmi aktívne, ba až proaktívne sama. Čiže ona pôsobí presne v opačnom zmysle, ako by mala a tam smeruje aj jej otázka, že kedy si to už dobre platení europolitici uvedomia, že robia presný opak toho, čo by mali a zmenia svoje správanie.
Keďže predpokladať, že títo ľudia trpia kretenizmom do tej miery, že nevedia, čo ničia, nie je veľmi realistické, otvára sa pole konšpirácií o tom, že toto svoje pôsobenie majú v portfóliu úloh a veľmi dobre vedia, čo ním spôsobujú, len pôjdu do úplného konca, teda zničenia Európy s tým, že oni majú nachystané únikové cesty a hniezdočká v krajinách, kam zmiznú z dosahu hocikoho, kto by ich chcel za ich vlastizradu potrestať.
Otázka by mala znieť inak: do kedy sa na to budeme prizerať my, voliči a platcovia ich eskapád a smrtiacich jázd na toboganoch?
Ešte jedna myšlienôčka z rozhovoru: pán poslanec vyjadril presvedčenie, že po skončení vojny budú európske firmy stáť v Moskve v rade a predbiehať sa v tom, kto s nimi vstúpi do výhodnejšej spolupráce.
Tento jeho názor je tak trochu okopírovaný od pána premiéra a vychádza z urážlivého predpokladu, že Európania budú proti Rusku viesť vojnu, štvavé kampane, dehonestovať všetko ruské a vylučovať Rusov z „rodiny civilizácie“. Pokiaľ v sebe živia nádej, že to Rusko porazia a rozdelia si jeho zdroje. Ak to nevyjde, potom Rusku ponúknu veľkorysé gesto zmierenia a spolupráce. Nazdávajúc sa, že chudáci Rusi len na to čakajú a ešte nám aj ruku vďačne oblížu, ako pes. Ako európski činovníci prišli na to, že Rusi sú odkázaní na európskych dodávateľov a firmy? Sankcie ich naučili vyrobiť si veci sami. Vytvoril sa tak priestor pre ruské firmy a podnikavosť. Európu nepotrebujú. To by si už konečne mali európski politici uvedomiť.
Celá debata | RSS tejto debaty