smerovanie Slovenska

Tak stručne zhrnieme mokrý sen opozície o povalení štvrtej vlády RF: keď sa to nepodarilo protestami, skúsime to „právnou cestou“. A tak „demokrati“ zbierali podpisy na vypísanie referenda. Trvalo im to síce násobne dlhšie, ako keď sa situácia odohrávala v opačnom garde: teda keď prevažne voliči súčasnej garnitúry chceli skrátiť volebné obdobie predchádzajúcej vlády a „zúrila“ pandémia, a im sa napriek množstvu obmedzení podarilo v rekordne krátkom čase vyzbierať dostatok podpisov na vypísanie referenda.

Poslednou nádejou na zmarenie referenda vtedy bol Ústavný súd. A nesklamal. Podržal pri moci babrákov a kazisvetov, podporil úsilie prezidentky o udržanie vo vláde jej favoritov. Údajný suverén – ľud – vtedy dostal poriadnu po papuli. Nevadí, vydržali sme. Popočúvali sme škrekoty právne uvedomelých o tom, ako treba rešpektovať rozhodnutia súdov a ako každý poslanec má od Boha daný mandát na celé štyri roky, nech by stváral takmer čokoľvek …. okrem ťažkých trestných činov. Ale prihliadať na vôľu tých, ktorí ho tam dostali? Prosím vás ….

Tí minulí ani v najhoršom sne nepočítali s tým, že by sa k moci dostal Smer. Od kedy vládne, vychádzajú každý mesiac prieskumy verejnej mienky, ktoré „dokazujú“, že to osudné rozhodnutie v septembri 2023 národ urobil pri zatemnení zmyslov a že je to celé vlastne chyba, ktorú treba skorigovať posunutím Progresívneho Slovenska k moci. Každý týždeň sa objaví minimálne jeden žurnalista, ktorý nahlas uvažuje, či je koalícia už pred rozpadom a koľko to ešte potrvá, zvyčajne je ich však viac. Ja z main stremu sledujem iba verejno – právny rozhlas (viac nedám…) a tam je takýchto snílkov teda požehnane, takže si neviem predstaviť, koľko ich je v súkromných médiách ….

Dnes okrem tradičného evergreenu, aká je vláda neschopná, v rozklade a ako nič nezvláda, verejno-právny rozhlas na poludnie špekuloval, ako dopadne podanie na Ústavnom súde vo veci nevypísania referenda o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády prezidentom.

Dokonca ani umiernený moderátor Juraj Jedinák nedokázal zakryť sklamanie, keď Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Filozofickej fakulty jemu aj podobne ladeným poslucháčom dokazoval, že rozhodnutie prezidenta je v súlade s Ústavou a iba rešpektuje to, čo celému národu ÚS oznámil pred viac ako dvoma rokmi. Teda že volebné obdobie sa skrátiť nedá. Vtedy sa to náramne hodilo, kto by si bol pomyslel, že sa karta obráti …

Niektorí však nemajú hanby, ani chrbtovú kosť a to, čomu sami pred pár rôčikmi aktívne zabránili, pravda, vtedy sa vysmievajúc, že neschopný právnik RF ani len otázku do referenda sformulovať nevie – teraz vehementne žiadajú pre seba. Pritom poistili si to na najvyššej možnej inštancii, ÚS ! Bez hanby oponujú, že dnes by znela otázka inak. To vari fakt chcete drzo a bezostyšne ukazovať, že zákony a právo sú len nejaké právnické finesy, ako „správne“ naformulovať otázku do referenda, pričom o podstatu tu vôbec nejde? Darmo doc. Vincent Bujňák poukazoval na konkrétne body vyjadrenia ÚS, kde si to všetci môžu prečítať. Darmo argumentoval, že do ÚS ani neboli kooptovaní noví sudcovia, a teda tí istí sudcovia si nemôžu špiniť do úst tým, že poprú to, čo tvrdili predvčerom. Nezabralo. Moderátor neustále dobiedzal štýlom “ a nedalo by sa to nejako (pretlačiť) ???“ (Aby boli predčasné voľby.)

Neštítil sa odvolávať ani na skrachovaného pravicového bývalého politika Radoslava Procházku, pravdepodobne rovnako „kvalitného“ právnika, akým bol aj politikom, ktorý sa snaží oponovať ústavným právnikom. Pritom sám neobstál pri voľbe do medzinárodného grémia sudcov pri ESĽP …

Úsmevný moment nastal, keď doc. Bujňák, erudovaný právnik a vedúci katedry nazval politológa Erika Laštica „kolegom“. Iste len ako akademického kolegu, ale v otázkach práva kolegovia zaiste nie sú.

A tak Juraj Jedinák musel konštatovať, že ani jeden z diskutujúcich mu nevlial do duše nádej, že Robert Fico predčasne skončí. Nepatrím k jeho nekritickým obdivovateľom, ale máme niekoho lepšieho? A keďže iniciatíva predchádzajúcich koaličníkov akosi nevyšla a obrátila sa proti nim, zostáva len dúfať, že raz budú mať v parlamente toľko poslancov, ktorí pretlačia zákon umožňujúci odvolať od moci Róberta Fica (poťažmo jeho nasledovníka), ale len a výlučne jeho a nie prípadne Miška Šimečku, či nedajbože Šeligu alebo Nagya …. lebo my tu uznávame systém založený na „pravidlách“, platiacich výlučne pre tú druhú stranu a iba a len pokiaľ to nám vyhovuje!