smerovanie Slovenska

V rozhlase práve zaznel jingel – áno, aj to je anglicizmus, niečo importované, cudzie … „Viac slovenskej hudby.“ Na pozadí nejakej odrhovačky v angličtine, ktorú spieva neznáma nula. Vážne. Až takto frapantne si rozhlas z nás uťahuje. Oni počítajú s tým, že nikto im nevenuje viac pozornosti, ako nejakému pozadiu, kde si ktosi čosi melie … A takých odrhovačiek v iných jazykoch by sa našlo ….

Aby ste ma nepochopili zle. Vôbec nie som proti kultúrnemu obohateniu, len proti takému, aké si „užívajú“ obyvatelia v Nemecku, Británii a Belgicku som dosť rozhodne. Cudzie vplyvy v kultúre vždy boli a je to tak správne. Vďaka nim je naozaj kultúra bohatšia. Lenže, kde je hranica medzi „tak akurát, z každého rožka troška“, alebo „používať ako korenie, teda s mierou a nepresoliť“ a kultúrnou hegemóniou? Prekáža mi, že rádiá nevedia, nechcú hrať nič iné, len hudbu anglickej a najmä americkej proveniencie, často podradnej kvality. A som za „hudbu na všetky svetové strany“ , resp. zo všetkých svetových strán! Mala by znieť aj ukrajinská, ruská, poľská, švédska, juhoamerická …. našťastie, česká je celkom dobre zastúpená, ako jediná „zahraničná“. Ale namiesto notoricky obohraných by som uvítala nové, svieže rytmy, ale aj zádumčivé francúzske šansóny, world music …. Problémom je, že hudbu už nevyberá hudobný redaktor, ale robot. A ak aj začínajúci autor pošle ukážku svojej tvorby do rádia, väčšinou sa stretne s odmietnutím, lebo rozhoduje počúvanosť a komerčné ukazovatele. Škoda. Redaktori sa boja, že pri zaznení neznámej skladby poslucháč preladí na inú stanicu ??? Možno by aspoň verejno-právny rozhlas mohol urobiť reláciu, kde by hrali takéto menej počúvané songy a možno by sa stali počúvanými viac. A ďalšiu reláciu pre začínajúcich kompozítorov.

Detto literatúra. Stále siaham po dielach svetových západných autorov, ktoré vydávali socialistické vydavateľstvá! Nie Danielle Steelová, ale kvalitná svetová tvorba amerických, britských, západonemeckých autorov, ktorú vydával ich ideologický nepriateľ – socialistické Československo. Podpora západnej kultúry samozrejme začínala tým, že niekto musel zaplatiť aj prekladateľovi za jeho prácu (a vzdelanie), až potom za vydavateľské práva …

A dnes? Rozhlas počúvam sporadicky celé leto. Každý deň v ňom popoludní propagujú nejakú novú knihu. Neviem prečo, ale všetky, podčiarkujem, všetky vznikli na Západe a sú pôvodne napísané anglickým jazykom. Je toto nejaká platená inzercia? Je možné, že v iných krajinách nevychádza nič hodnotné, čo by stálo za pozornosť? Samozrejme, tieto otázky sú čisto rečnícke a moju odpoveď na ne poznáte. Nie, ja naozaj nemám nič proti literatúre v angličtine, resp. preloženej do slovenčiny. Ale propagovať deň-čo-deň autorov anglosaskej proveniencie, obávam sa, že menej kvalitných autorov, na úkor tisícok kvalitnejších, o ktorých sa čitateľ nemá šancu dozvedieť, to už zaváňa jednostrannosťou, diplomaticky povedané … koľko za to našej verejno – právnej inštitúcii platia? Aby sme ako národ aspoň niečo z toho mali …. Podľa akého kľúča vyberajú tú dámu, ktorá tam deň čo deň chodí a do poslucháčov hustí, ktorú knihu (predpokladám, že z „ich“ vydavateľstva) si majú prečítať?

Nedávno v rozhlase zaznela veta, ktorú som už dávno nepočula: „Na základe ohlasov našich poslucháčov…“ Akých ohlasov? Kam ich môžem poslať? Na akej platforme komunikuje verejno-právny rozhlas, ale aj televízia so svojimi poslucháčmi a divákmi? Voľakedy písali listy, potom mohli písať elektronickou poštou, ale obávam sa, že všetky kanály komunikácie „zatvorili“ a neexistuje už nič iné, len jednostranný prúd „pôsobenia“ a propagandy … pochybujem, že starší poslucháči, ktorí počúvajú tieto médiá, budú vypisovať cez Facebook alebo Instagram …. tak poraďte, kam mám poslať moje pripomienky?