smerovanie Slovenska

Písať o hlúposti, plytkosti a nekompetentnosti našich novinárov je nosením dreva do lesa. Dovoľte, aby som tam polienko či dve priniesla aj ja.

Zahraniční novinári – tí serióznejší – majú vyštudovanú ekonómiu, právo alebo dokonca prírodné či technické vedy a potom sa v žurnalistike venujú správam zo svojho oboru, ktorému rozumejú aspoň z teoretickej, študijnej stránky. Samozrejme, rokmi sa nazbiera aj aká – taká prax.

Naši novinári majú vyštudovanú väčšinou novinárčinu alebo kadejaké masmediálne komunikácie, čo by bolo v poriadku, keby teda aspoň ovládali svoj základný pracovný nástroj, a tým je jazyk. Ideálne ten, v ktorom píšu. Lebo niektorí sa hrdia aj ovládaním cudzích jazykov, ale keď ich človek počuje … radšej nehodnotiť!

Realita teda veľakrát svedčí o opaku. Ide aj o technickú stránku profesie, napr. ako overovať informácie, no s týmto si väčšina slovenských novinárov asi hlavu neláme. Mnohí len preberajú správy z iných agentúr alebo tlačového servisu. O vyváženosti a objektivite podaktorí z nich asi tiež iba čítali v skriptách.

Čítala som jeden starý mesačník – rok vydania 2017 a Milka Zimková v ňom uverejnila fejtón, ako ju na výstave obrazov jej dcéry spovedala nejaká novinárka. Otázky boli tak hlúpe, že si Milka musela vymýšľať odpovede, aby ju neurazila. Keď ju to už prestalo baviť, porúčala sa a svoj príspevok ukončila spomienkou na svoju mladosť: „Rozhodovala som sa medzi herectvom a novinárčinou. Na novinársku fakultu som si nakoniec netrúfla, lebo som sa nazdala, že taký novinár musí byť „bars múdry„. Teraz sa tomu smejem …“ Dodajme, že medzitým vzrástla aj prestíž hereckej profesie. Vyrástlo nám v nej množstvo osobností, ktoré sa rozumejú politologickým otázkam a správe vecí verejných viac, ako samotní politici.

Dnes v rozhlase moderátorka mudrovala, že „na september máme mimoriadne teplé počasie“. Možno by sa jej to prepieklo, keby na druhom konci linky nemala Cyrila Semana z hydrometeorologického ústavu. Ten ju poučil, že slovko „mimoriadne“ sa v meteorológii môže použiť, keď sa nejaký jav vyskytne MAXIMáLNE raz za 50 rokov. Pričom súčasné teploty rozhodne za nejaké výnimočné označiť nemôžeme (chvála Bohu). Veď pamätám si roky, kedy sme sa 30. septembra boli ešte okúpať vo vonkajšom bazéne – boli tridsiatky. September býva ešte pomerne teplý mesiac. Teploty okolo tridsiatich stupňov na poludnie a popoludní nie sú ničím výnimočné, najmä teraz, na začiatku mesiaca. Takže čo to tu pani redaktorka splieta? Má vari sedem rokov a takéto teplo v septembri ešte nezažila? Alebo má pamäť akváriovej rybičky? Mám dojem, že novinárov ženie len prahnutie po senzáciách a mimoriadnych okolnostiach v každej – aj bežnej situácii – aby mali titulky a mohli lepšie predať hocijakú hlúposť. Alebo sa mýlim?