smerovanie Slovenska

Na to, že naše médiá nie sú objektívne ani vyvážené, a to aj verejnoprávne, ktoré to majú napísané priamo v štatúte, sme si už zvykli. Otvorene nadŕžajú opozícii. Vraj v nich pracujú také „kapacity“, že ich nemáme kým nahradiť, resp. nikto nie je ochotný ísť do nich pracovať. Potom v správach celkom tvrdo zaznie, že „Prezident zmaril referendum…“ Prosím? A čo výrok ústavného súdu? Na schizofréniu opozičných politikov sme si už tiež privykli. Najprv, keď dvojnásobný počet občanov, ako teraz, žiadal vládnu výmenu – aj s poslancami – ústavný súd podľa očakávania pani prezidentky rozhodol, že to nie je možné. Keď však ide o to, zbaviť sa protiústavne Fica a jeho vlády, už predchádzajúca judikatúra neplatí a na tú istú otázku existuje iná odpoveď. Ergo, prezident mal vyhlásiť referendum na neústavnú, či protiústavnú otázku. Ale veď 350 000 občanov požaduje … hlavne, že si za trojnásobok toho, čo nás bude stáť Ficova renta, vyventilovali svoj hnev na neho!

Včera zasa Bibi Netanjahu US prezidentovi, ktorý po ňom chcel, aby ukončil okupáciu Libanonu a Sýrie, vysvetlil, že Izrael „má právo udržiavať si okolo svojich hraníc bezpečnostné pásmo.“ Na cudzom území, samozrejme. Iné štáty takéto výsady nepožívajú, ani Rusko, keď chce zabrániť tomu, aby Západ odpaľoval svoje rakety z Ukrajiny na územie Ruskej federácie. Izrael však môže zriaďovať vojenské základe, aj na území Iraku, a to aj bez jeho vedomia. Keď sa irackí vojaci k základni priblížili, aby zistili, kto sa to tam rozložil, bez milosti do nich izraelskí začali páliť a niekoľkých z nich zabili. Oni majú právo …

Nielen Eduard Chmelár, ale aj iní komentátori a pozorovatelia si všímajú, že euroatlantické štruktúry pripomínajú čoraz viac tie socialistické a sovietske. Naposledy tento dojem vzbudil nielen Brusel povestný svojou ťažkotonážnou byrokraciou, ale aj sumit NATO v Ankare. Všeobjímajúca láska a porozumenie zo spoločných fotografií len tak sršali. NATO je „jednotné“ … ale bola to Potemkinovská dedina, ktorej už poriadne opadáva fasáda … a spod nej vykukujú všelijaké zmätočné snahy o „vlastnú európsku armádu“, stratégiu a politiku … prekrytú úsilím nerozhnevať si pána riaditeľa, berúc do úvahy jeho nálady i momentálne psychické rozpoloženie. Inými slovami, obraz dokonalého blázinca, kde si pacienti uchmatli kľúče.