smerovanie Slovenska

Touto parafrázou na „Nitra, milá Nitra …“ začínam svoju neskorú úvahu o celoštátnych oslavách 80.výročia Karpatsko – duklianskej operácie … Som rada, že štát sa chopil formovania a vzdelávania národa. Veď čo sme tu mali ostatných 35 rokov? Najskôr popieranie všetkého, čo priniesli roky po v druhej svetovej vojne vrátane materiálneho vzostupu, za ktorý vďačíme socialistickému zriadeniu. Iste, aj keby tu bol zavládol kapitalizmus, boli by sa budovali cesty, priehrady, nemocnice, školy, škôlky …. len využívala by ich užšia vrstva spoločensky privilegovaných, nie široká verejnosť, ako tomu bolo počas povojnového Československého štátu. Alebo žeby …. počkať, koľko že tých nemocníc postavili od momentu úspešnej demontáže socializmu? A škôl? Škôlok ? V mysli mi naskakujú len najskôr chátrajúce areály MŠ, ktoré si pokúpili kadejaké pochybné firmy a „spoločnosti“ a po ich zhumpľovaní budovy v lepšom prípade prevzalo mesto/obec, aby v nich opäť vybudovali chýbajúcu škôlku, či jasle, alebo Zariadenie pre seniorov a sociálnych služieb …. opäť z prostriedkov občanov. Prostriedky občanov medzitým prúdili do zdravotníctva a odtiaľ na súkromné účty na Belize, aby občan platil najskôr v ambulancii a potom v lekárni, a vlastne môže byť rád, že ho vôbec má kto ošetriť a že ten liek, za ktorý si pripláca, vôbec zohnal …. ale späť k Dukle. Odbočku som chcela použiť len na názornú ilustráciu toho, kam to dospeje, ak štát pustí všetko (nejaký rezort) úplne „z ruky“ – veď najhorší hospodár je štát, dajte príležitosť podnikavým, čakajme na zahraničné investície – postavme na nich „našu“ ekonomiku, ak neprídu, tak spánombohom …. to isté v poľnohospodárstve: štát sa vzdal riadenia takého kľúčového rezortu, akým je výživa národa, lebo družstvá sú prežitok, všade dajme golfové ihriská, potraviny dovezieme, vráťme pôdu naspäť drobným roľníkom, ktorí to rýchlo dali naspäť do podielnickych družstiev, keď zistili, aká je to drina … a že bez drahých strojov si v poľnohospodárstve ani „neškrtnú“ … a to ešte neskúsili obchodovať s ľudomilnými nadnárodnými reťazcami ! Výsledok? Totálna nesebestačnosť, kam sa pozrieš. A tak isto je to so školstvom, Veľmi správne premiér poukázal na to, že ak štát nebude usmerňovať a áno, aj kontrolovať „naratívy“, ktoré sa podsúvajú, alebo priam vtĺkajú do hláv verejnosti, dopadneme veľmi zle …. dvojnásobne to platí o mládeži. Tri desaťročia bolo Slovensko eldorádom kadejakých potulných vykladačov histórie z tretích krajín, aj tých, ktoré nás v nej neraz zradili … ale mi sme im dôverčivo načúvali, asi aby nás zradili opäť. Spomínam si, ako som bola ako študentka končiaca štúdium na Filozofickej fakulte svedkom „náreku“ a zhrozenia môjho oponenta diplomovej práce. Nemenovaný docent z nemenovanej katedry mával výtlačkom knihy, ktorá sa mala stať učebnou pomôckou na renomovanom bratislavskom gymnáziu pri výuke dejepisu. A toto gymnázium si dovolím menovať. Bolo to Gymnázium na Metodovej ulici. Pán docent sa chytal za hlavu, čo to tým študentom ich profesori ponúkajú – aké vedomosti: schematické, zjednodušené doslova „útržky“ z dejín (povytrhávané z kontextu, bez náležitého ozrejmenia motivácie aktérov … skrátka príspevky na úrovni plochej žurnalistiky …) a to malo byť „rozširujúce čítanie“, teda čosi naviac, nie „základný prehľad“. Samozrejme, „otcom tohoto skvostu“ bol renomovaný britský autor, ktorého diela aj dnes nájdeme na pultoch kníhkupectiev. Takýchto autorov mal Fico na mysli, keď spomínal akési britské dielo o druhej svetovej vojne, v ktorom chýbala zmienka o SNP i Karpatsko – duklianskej operácii … nuž, odľahlo mi, keď to povedal. Obávala som sa totiž, že tam bude chýbať zmienka o Sovietskom zväze a Červenej armáde, alebo na Západe mnohí veria, že hitlerovské Nemecko porazili vlastnými silami …. áno, asi to kapitulujúce Francúzsko, spolu s Belgickom, ktoré invázii odolávalo pol dňa, či Dánsko, ktoré podobne „friško“ kapitulovalo …. áno, ak štát nezačne dohliadať na to, čo deťom tlačia na školách do hlávok, stratíme nielen jednu celú generáciu. Istú „občiansku iniciatívu“ pobúrilo, že do školy v Nitre prišiel pán Miloš Zverina a vojnovými veteránmi rozprávať deťom o oslobodzovaní Slovenska spod fašizmu pod vedením ľavicových síl a ZSSR. Vraj je to „šírenie dezinformácií v štýle brutálnej propagandy z čias komunistického temna“, povedal dnes v hlavných večerných správach zástupca tejto iniciatívy, ktorý preukázal takú občiansku „statočnosť“, že si vôbec nenechal snímať tvár a hlas mal počítačovo pozmenený !!! Čoho sa tento človiečik bojí, keď nielenže nepripojí pod svoj mediálny výstup meno, ale ani neukáže tvár ?! Takto máme deti viesť k tomu, že dôveryhodné zdroje môžu nasledovať v myslení i konaní? Nakoľko dôveryhodný je zdroj, ktorý zostáva v utajení? Aké „temné sily“ tu chcú riadiť spoza kulís vzdelávanie, keď ani nepredstúpia pred verejnosť?! Na internete kolujú podcasty úchylákov, doslova znudených rozmaznaných deciek, ktoré ale pod záštitou ministerstva chodili po školách a mladým ľuďom rozprávali o takých sexuálnych praktikách, pri ktorých by sa červenali aj ich rodičia! To nevadí? Ale ak niekto ponúkne pohľad na druhú svetovú, ktorý sa dnes „nenosí“, lebo ho vytlačila západná ideológia, strhne sa už niekoľkotýždňový poprask v médiách ? A pani riaditeľka školy v Nitre spolu s triednou učiteľkou „sa od prednášky dištancujú“. Mimochodom, tá tzv. „sexuálna výchova“ prebiehala pod záštitou samotného ministra školstva Gröhlinga!!! Teraz po dvoch rokoch vylieza na povrch, čo to bolo za škodnú na ministerstve (okrem toho, že bol absolútne nekompetentný). Mám pocit, že premiér s tým apelom dnes mieril priamo na Druckera, ktorý tiež bol na Dukle prítomný. Veď si tam aj nechal progresívneho štátneho tajomníka Daniela Bútoru mladšieho …

Potešila premiérova nebojácnosť, s akou nielen avizoval svoju májovú návštevu Moskvy (keď mu to už nevyšlo s Orbánom …. zo zdravotných dôvodov po atentáte …), ale aj navrhol postaviť maršálovi Konevovi sochu, ktorá na Slovensku nie je ! Neuveriteľné! časť sfanatizovaných pražákov túto sochu stojacu predtým v Řeporyjích pod vedením kryptofašistu Pavla Novotného povalila, premenovali Koněvovu ulicu (napriek protestom všetkých dotknutých – kvôli nákladom na nové dokumenty, firemné materiály ap.) a my mu – 80 rokov po oslobodení – postavíme sochu. A možno je to správne. Nebolo treba „nosiť vodu do mora“ v časoch socializmu, keď podobných sôch bolo všade hojne. Načo? Ale teraz, keď prepisujú históriu a mažú kolektívnu pamäť národov a jednotlivcov, teraz nastal ten správny okamih ….

Vyrastala som v socializme a všetky tie Sovietskom zväze, socializme a svetovom mieri sa nám bridili. Všade toho bolo a nikto už nechápal zmysel toho všetkého. My deti sme si mysleli, že vojna patrí iba do učebníc, mier a bezpečie okolo nás tu budú už naveky a nikdy inak. Ako veľmi sme sa mýlili. Ale ako neskúsené deti sme na takýto životný pocit mali nárok. Dnes všetky tie heslá majú celkom iný podtón. Vraj prečo tú československí vojaci tam šli položiť životy … no keď videli zverstvá na východnom fronte, tie masovo vraždené sovietske deti, ženy, starcov, a v neposlednom rade aj obrancov vlasti, mužov, nemohli inak. Lebo to isté by neskôr postihlo aj ich deti a matky doma. Akože aj postihlo v obciach, ktoré „sa zaplietli“ s partizánmi. Naozaj sme si ešte začiatkom tohto tisícročia nevedeli predstaviť, že na území bývalého Sovietskeho zväzu vycerí opäť zuby fašizmus. Dnes si to nevieme predstaviť u nás. Dúfajme, že to NIKDY nezažijeme my, ani naše deti, ani naši vnuci. A že fašizmus bude porazený. Nielen na ďalších 80 rokov …..