smerovanie Slovenska

Nadpis sa vzťahuje na vládnuce elity, ktoré si svoju moc upevňujú a vykonávajú aj prostredníctvom overenej pravdy, že kto ovláda minulosť kontroluje prítomnosť (slová „ovládať“ a „kontrolovať“ sú voľne zameniteľné- v angličtine nahraditeľné jediným slovom „control“). A kto ovláda prítomnosť, vytvára budúcnosť.

Oberanie obyvateľstva o budúcnosť chápte prosím ako neustále rinčanie zbraňami až do momentu, kedy to prepália a donútia Rusko/Irán/Čínu … siahnuť po takom riešení, že klimatická zmena bude oproti tomu iba neškodnou selankou.

Nuž a koho používajú elity ako nástroj na ovládanie populácie? No predsa médiá a novinárov.

Žijeme vo svete lží, pretvárky, vecí „na oko“ a kognitívnej disonancie. Týmito vlastnosťami vybavení mienkotvorcovia dokážu potom premaľovať nielen svet na okolo do žiadaných farieb, ale ešte aj meniť minulosť.

Dnes som si vypočul rozhovor akéhosi nemeckého žurnalistu s veľvyslancom Ruskej federácie v jeho krajine. Veľvyslanec – pán Sergej N… perfektnou nemčinou a s nesmiernou trpezlivosťou odpovedal na otázky, ktoré zaváňali predstieranou ? nevedomosťou či dokonca manipuláciou. Priznám sa, pre krátkosť času, ktorý som mala k dispozícii, som neprišla ani do polovice rozhovoru, ale na ilustráciu celkom stačí jedna otázka žurnalistu: „Vzťahy Nemecko – Rusko sú na historickom minime, dá sa povedať takmer mŕtve. Keď sa vo vzťahu čosi pokazí, na vine sú vždy obe strany. Čím si vysvetľujete súčasný stav, ako sme mohli dospieť tak hlboko k nule?“ Nuž, otázka, ako keby pán novinár včera pristál na Zemi po dvadsaťročnom pobyte na Marse. A to skutočne by sa jeho absencia na našej planéte musela rátať na dekády, aby zo seba dostal takúto udivenú otázku. Veď zhoršovanie vzťahov Západu s Ruskom sa nezačalo 22. februára 2022. Slovenský publicista Dušan Kerný už v roku 2015 !!! konštatoval, že z médií na Západe vanie ťažká rusofóbia, len si nevedel vysvetliť prečo. Požili sme a dozvedeli sme sa. Dnes – o niekoľko udalostí múdrejší – chápeme, že mediálna ofenzíva na Rusko bola predzvesťou vojenskej. Verejnosť predsa bolo treba pripraviť na to, „kto je tu agresor“. Novinári dodnes vyzývajú politikov, ako keby boli pred normalizačnými komisiami, aby „pomenovali agresora“. Vskutku inkvizičné ….

Nebudem opisovať obšírnu odpoveď veľvyslanca na „zvídavú“ otázku. Po roku 1990, teda znovuzjednotení Nemecka, boli brány pre Nemecko v Rusku doširoka otvorené a nemecká ekonomika mohla profitovať z nových vzťahov s Ruskou federáciou plnými dúškami. Tak sa aj stalo. Spolupráca sa rozvíjala aj na kultúrnom fronte a mnohých iných. Dnes zostal len ten vojnový front.

Netrpezlivý novinár však nenechal veľvyslanca dohovoriť o množstve a pestrosti kontaktov medzi oboma národmi ešte pred desiatimi rokmi, ale hneď ho podpichol poznámkou, ktorá ukazovala na vinníka zhoršenia vzťahov. Údajne nejaký vplyvný ruský činiteľ (ani nie politik !) sa raz kdesi vyjadril, že Rusko by sa malo obrátiť na Východ a prerušiť vzťahy so Západom. To som už stratil reč. Tak nie Západ, menovite Európska únia prikázala všetkým členským štátom zrušiť dlhodobé kontrakty na odber ropy a plynu, to Rusko si zmyslelo dodávať tieto suroviny Číne, namiesto Európe. Pritom nebolo to tak dávno, aby sme si to ešte nepamätali. Po tom, ako EU začala vystrájať a pretŕhať obchodné spojenia s Ruskom (na čí príkaz asi …?) sme do nemoty počúvali hysterické výkriky „Musíme sa odstrihnúť od Ruska!“ „Je potrebné diverzifikovať zdroje!“ a podobne. Výroky by boli samozrejme opodstatnené, pokiaľ by sa Rusko začalo naozaj správať ako nespoľahlivý partner. Nič také sa však nestalo.

Po tom, ako väčšina európskych odberateľov vypovedala kontrakty, či dokonca EU zaviedla sankcie, Rusku nezostalo nič iné, len hľadať si odberateľov inde.

Takže pozor, vážení. Už nejde „len“ o falzifikovanie minulosti spred niekoľkých generácií, kedy sa spoliehajú na to, že nie každý vtedy žil, príp. bol už vo veku, kedy isté skutočnosti vnímal. My pôjdeme ešte ďalej. Vyretušujeme vám aj dva roky dozadu. Možno je to experiment, nakoľko verejnosť zvyknutá konzumovať mainstreamové lži prijme za „fakt“ niečo, čo by si ešte mohla pamätať z vlastnej skúsenosti, ako niečo, čo zažila. Tisíckrát opakovaná lož sa stane pravdou. Niektorým ju už ani sto krát netreba zopakovať, ba ani päťdesiat. Zhltnú všetko, čo im médiá naservírujú, bez štipky premýšľania, v pohodlnosti toho, že veď to niekto „zanalyzoval“ za nich, a tak to bude správne.

Na margo nášho slovenského mediálneho priestoru ma napadla myšlienka, že v dôsledku úzkostlivého dbania na legálnosť všetkých krokov pri „upratovaní“ vo verejno-právnych médiách môže toto dôsledné dodržiavanie všetkých zákonov a pravidiel o nezasahovaní politikov do médií spôsobiť ďalekosiahle škody. Lebo z druhej strany rovnakú snahu o dodržiavanie pravidiel korektnosti nevidíme. A tak kým jedna strana bude postupovať v súlade so zákonmi a pravidlami v demokratickej spoločnosti, druhá bojuje nečistými zbraňami a ľahko môže tú spôsobnú stranu poraziť ! A to nie iba politické spektrum, ktoré jej nevyhovuje a aktívne sa podieľa na jeho odstránení, ale môže rozložiť celú spoločnosť, čo sa im už čiastočne podarilo. Verím, že mnohí novinári sú okrem predajných šľapiek aj užitoční idioti, ktorí ani netušia, na čo sa prepožičali…..