smerovanie Slovenska

V poludňajšej diskusii v slovenskom rozhlase dnes diskutovali na tému Odkaz novembra ´89, ako ho prežívame dnes, vážime si a žijeme hodnoty Novembra?

Zaujalo ma niekoľko vecí:

1. neustále podsúvanie názoru, že o Novembri sa nevyučuje dostatočne, ale spôsob, akým to bolo interpretované, naznačoval, že niektorým duša piští po ešte intenzívnejšej indoktrinácii mládeže. Opakovane zaznela otázka, či má „moderná história“ dostatočný priestor vo vyučovacích osnovách. Prečo hovorím o indoktrinácii? Udalosti spred 35 rokov ešte nie sú dejiny. Je to niečo, čoho očití svedkovia a priami účastníci ešte žijú, takže každé jedno dieťa alebo mladý človek má možnosť spýtať sa na to svojich rodičov, starých rodičov, ujov, tety, dokonca aj niektorých učiteľov. Archívy ešte neboli odtajnené, ani sprístupnené v plnom rozsahu, navyše, ale to je problém dejín celkovo, najdôležitejšie záznamy boli zničené, príp. sú pod takým zámkom, ktorý neprelomia ani bežné inštitúcie, nieto individuálne skúmajúci historici, pátrajúci po pravde.

2. pozvanie dvoch ľudí, ktorí November prakticky nezažili, plus do tretice moderátorka, ktorá je vekovo niekde medzi tými dvoma (takže takisto ho nezažila): jeden z nich sa narodil 18 rokov po Novembri, druhý mal vtedy dvanásť rokov, takže ho skôr zaujímalo Lego, ako spoločenské pohyby. Nič proti tomu, veď hovorilo sa najmä o mladej generácii, ale nemal byť aspoň jeden hosť trošičku v opozícii voči unisono názoru, keďže šlo údajne o „diskusiu“, pričom moderátorka kope za progresívno-prozápadný tábor, ako je železným pravidlom aj vo verejno-právnom médiu?

3. Pri vyjadreniach osemnásťročného študenta som sa musela smiať. Týmto sa mu ospravedlňujem, nechcem ho naozaj uraziť, ale nie je to jeho chyba, že ho pozvali a takto vlastne znemožnili. On totiž hovoril presne tak, ako by som v devätnástich rokoch rozprávala aj ja. Všetko, čo hovoril, mal „od niekoho“, bolo jasné, že on nemôže podať vlastný úsudok a je odkázaný na interpretácie, sekundárne pramene. No dobre, nie všetko. Je pravda, že výhody cestovania mal možnosť okúsiť na vlastnej koži, ako aj možnosť počúvať, akú hudbu chce, obliekať sa, ako chce, písať na internet a na chodník, čo chce. Bez zábran, kedy už prekračuje hranice slušnosti a morálky, presne, ako progresívna poslankyňa Darina Luštíková povedala: „Rob, čo chceš!“.

4. Zaujalo ma jeho vyjadrenie, že „mladí si uvedomujú, akú majú zodpovednosť.“ Bolo to v súvislosti s tým, ako počuť v spoločnosti hlas mladých. No, milý mládenče, práveže mladá generácia, či je to generácia X, Y, Z alebo „alpha“ nemá žiadnu zodpovednosť. Ani trestnoprávnu, ani politickú, ani morálnu. Vy nie ste zodpovední za obsah vzdelávania, za spoločenskú atmosféru, bombové útoky, resp. vyhrážky na školách (alebo železniciach, ako dnes v Poľsku), za radikalizáciu, rozštiepenosť spoločnosti, za nič. Vy ste len zneužívaní jednou alebo druhou stranou, ste obeťou manipulácií, presne ako celá spoločnosť bola obeťou jednej veľkej manipulácie na jeseň roku 1989.

5. Ďalej si študent posťažoval, že „mladí nie sú prizývaní do diskusie a k okrúhlym stolom“. Neboli to práve tí, ktorí sa pasovali za „ochrancov demokracie a dedičov odkazu Novembra´89“, ktorí z diskusie s najvyšším predstaviteľom exekutívy v Poprade ušli? Prečo? Ako chcú diskutovať? čmáraním po chodníkoch? A oni chcú pripomienkovať zákony ? (tak sa vyjadril onen 19-ročný študent!). Dokážu vôbec sformulovať, čo chcú? Nejde o to, že by ich tí, ktorí rozhodujú, nemali vypočuť, ale veď na to majú svoje študentské a mládežnícke organizácie, prostredníctvom ktorých pravidelne tlmočia svoje posolstvá a stanoviská, často citované aj v médiách.

6. Najlepší humor bol, kedy predstaviteľ študentskej organizácie vymenúval hodnoty, ktoré nám November priniesol a čo očakáva: „Ja sa nechcem učiť to, čo mi nadiktuje nejaká úzka skupina ľudí, ja si chcem informácie slobodne vyhľadávať na internete …“ Bolo tomu tak aj v čase „pandémie“, kedy celý svet dostal slogany, ktoré médiá hlásali a o „pravde sa nediskutovalo“? Kedy sa uznávala len jedna skupina vedcov a tí ostatní, aj keď mali vyššie akademické tituly, odbornosť a skúsenosti, boli vysmievaní a ostrakizovaní …. ? V rokoch 2023 – 2023 vládla cenzúra, cenzori úplne oficiálne sedeli vo vláde pod kepienkom „útvarov strategickej komunikácie“, úzka skupinka dvoch – troch ľudí rozhodovala o tom, čo môže byť publikované a čo nie, kto šíri hoaxy a kto je „dôveryhodný“, ktoré médium vypnú a zakážu, koho posadia do väzby za šírenie názoru. Vtedy nič?

Študent vyzdvihol kvalitu vzdelávania. Aké paradoxné, keď musíme konštatovať, že od roku 1989 neustále upadá ….

7. Rešpektujem mladých a súhlasím s tým, že najlepšie ich pripravíme na život tak, že ich od mala budeme zapájať najskôr do rodinných a potom aj do spoločenských záležitostí tým, že si ich vypočujeme a vezmeme do úvahy ich stanoviská. Tá druhá časť je dôležitá, a teraz sformulujem kritiku voči premiérovi, aby ma nikto neobvinil z jednostrannosti: premiér vyzýval študentov povedať ich názor. Čo však opozíciu a nespokojných občanov i študentov škrie, je to, že ich názor nie je rozhodujúci pri určovaní vývoja. Že nie je dominantný, že už v médiách ale najmä na tlačových konferenciách neznie iba to, čo sme počúvali za minulej vlády, a že ich výkriky vyznievajú tak povediac do prázdna. Čo z toho, ak opozícia obhajuje prozápadné smerovanie Slovenska, ak sa Fico obzerá na Čínu, Vietnam, či Rusko? Takže chápem, o čo im ide. Nielen o to, aby rôzne názory vo verejnom priestore zazneli. Im ide o moc, o presadenie sa a potlačenie iných názorov. Presne ako to okomentovali pri demonštrácii Milión chvilek dnes v Prahe: oni nesúhlasia s vymenovaním vlády v súlade s výsledkami parlamentných volieb. Úplne bohorovne to vyhlasujú tí, ktorí sa považujú za tých jedine správnych demokratov, liberálov a nositeľov odkazu Novembra. Tí, ktorí si November ukradli pre seba. Sloboda slova, rešpektovanie výsledkov volieb áno, ale len pre nich a ak sú to výsledky, ktoré sa im páčia (kedy vyhrali). Ak majú zvíťaziť iní, ó, to už nieééé. To je „nedemokratické“.

8. Je iróniou, že výsledky demokratických volieb v Česku odmieta rešpektovať aj prezident tým, že nechce vymenovať Babiša za predsedu vlády kvôli „konfliktu záujmov“. A že sa tento exponent bývalého režimu – myslím tým samozrejme prezidenta Pavla, alias agenta Pávka – promenáduje dnes po Národní třídě takmer ako „bojovník proti totalite“. Vlastne to nie je irónia. Totalitný rozviedčik sa správa ako za totality, chce nenápadne previesť praktiky totality do súčasnosti. Chce rozkazovať väčšine, suverénu, ľudu. Presne ako Milión chvilek, Piráti a celá minulá Pětidemolice. Takže mali by sme rešpektovať odkaz Novembra a takéto praktiky odsúdiť a znemožniť! Teda nie v Česku, to prenechajme Čechom, ale aj u nás máme takých dosť.

9. Záverom, odkaz Novembra veľmi aktuálny pre dnes, slovami Miroslava Štěpána mladšieho: „Nikde na světě, ani v kapitalistických nebo rozvojových zemích, nerozhodujou o tom, kdy a za jakých podmínek má odstoupit vláda nebo prezident, patnáctileté děti!“ Soudruh Štěpán možno tušil, možno nie, ale „pak mu to určitě došlo“, že ani v bývalom Československu o tom nerozhodli ani „studenti, ani děti“, ale niekto už hodnú chvíľku dospelý. Ak o tom pochybujete, je jasné, že potom neuznávate ani dokumenty zverejnené Kongresom USA, týkajúce sa Epsteina, z ktorých sa dozvedáme, že to neboli Slováci, kto rozhodol o páde Ficovej vlády v roku 2018, aj keď médiá podsúvali tvrdenie, ako by si to priala väčšina elektorátu. Nezabúdajme, že sa to všetko dialo nelegálne, nie na základe vôle voličov, ale dirigované kýmsi z úzadia. Rovnako ako bola „objavená“ hviezda Čaputovej, taká charizmatická a presvedčivá, že sa z Mestského úradu v Pezinku vyšvihla rovno za prezidentku. Nuž, zázraky sa dejú ….