Karol Duchoň – fenomén !

Dnes chcem prispieť mojím zážitkom z kultúry, žiadna politika – aj keď, aj na tú príde …

Bola som v kine na Bebjakovom filme Duchoň a neľutujem. Až na pár podružných detailov to bol zážitok.

Zážitok vďaka úžasným piesňam, pre ktoré si Karola pripomíname dodnes.

Zvedavých bolo veľa ľudí: tak plné kino som nezažila od dôb socializmu. Nech by bol obsah filmu akýkoľvek, pri týchto piesňach mne osobne naskakujú zimomriavky a tisnú sa mi slzy do očí. Zažívam niečo podobné, ako pri počúvaní úvodných taktov Smetanovej Vltavy: je to niečo nadpozemské. Ale kým Smetanova Má vlast je dielom jediného génia, pri Duchoňovej hudbe zafungovali viaceré zložky: stretli sa tu skvelí textári, autori hudby a v neposlednom rade interpret, ktorý – podľa mňa – nasadil cisársku korunu dielu prv menovaných. Keby tie piesne spieval niekto iný, nebolo by to ono.

Často ho prirovnávali k Tomovi Jonesovi; od tohto speváka veľa piesní nepoznám, ale myslím si, že Duchoň dal svojim piesňam ešte čosi navyše, ako nádherný hlas: (slovanskú) dušu. To ho robí jedinečným.

Veľkú poklonu musím vystrúhať výberu hlavného protagonistu: Vladislav Plevčík akoby Duchoňovi z oka vypadol – alebo ako by to bol jeho syn. Dobrá voľba, aj keď maskérňa urobí svoje, ale naštudované mal aj pohyby. gestikuláciu, všetko.

Teraz chybičky: mne ako lingvistovi prekážalo, že tvorcom ušli také „drobnosti“, ako že v tom čase na Slovensku nikto, opakujem NIKTO nepoužil frázu V pohode … alebo nikto Vám nezaželal Pekný deň!, ale Dobrý deň. „V pohode“ sa dokonca vyskytovalo viackrát.

Potom sa mi zdalo, že dokonca v jednej replike hovorili čosi o eurách !!! Niečo ako Dáš mu euro, vráti ti päťdesiat … tak to – ak som počula správne, je už riadny trapas, lebo euro možno existovalo len v plánoch európskych federalistov: Nemci mali svoju marku, Francúzi franky, Španieli pesos atď.

Na záver som si nechala niečo, čo som nepredýchala: Bebjak tam vložil pasáž o sovietskom lekárovi, ktorého vykreslil ako Rasputina či podobné čudo. Na zájazde v Sovietskom zväze prišlo Duchoňovi zle a privolali mu lekára. Lekár prišiel v baranici, šube (ušmudlaný kabátec previazaný motúzom), namiesto vyšetrenia aspoň pohmatom či fonendoskopom bľabotal čosi o vypití vodky, ako terapii na podozrenie na infarkt. Nebudem dávať ani výkričníky, lebo táto scéna pôsobila horšie ako zo študentskej estrády. Niečo neuveriteľné, kam môže klesnúť renomovaný, oceňovaný progresívny režisér pod ideologickým tlakom (dúfajme, že iba vlastným, tzv. autocenzúrnym …): za každú cenu vykresliť Rusov, Rusko, v tomto prípade Sovietsky zväz ako zaostalý národ žijúci v podmienkach 18. storočia v časoch, kedy v Európe jazdia automobily a pracujúci bežne vlastnia televízne prijímače. Ten lekár vyzeral, ako by práve pribehol z poľa. Táto scéna pôsobila tak neuveriteľne, že vážne brať ju môžu len ľudia pod 30 rokov. Aj keď som v časoch socializmu chodila do základnej školy, viem, že sovietski lekári vyzerali naozaj – pre nás – trochu smiešne: na hlavách mali hranaté čiapky s medicínskym krížom. Tam ale asi všetka sranda končila. Pripúšťam, že vidiecke obyvateľstvo lekára možno videlo a využilo raz v živote, niekde ani toľko nie. Ale poslať nejakého felčiara k spevákovi – hviezde zo zahraničnej delegácie? Prosím? Ruskí lekári si aj v časoch vedeckého komunizmu/socializmu zachovali slobodu využívať vedomosti predkov z prírodnej medicíny nehovoriac o výskumoch, o akých sa v zahraničí samozrejme nehovorilo … ale to môžu byť iba moje špekulácie, resp. šuškalo sa o tom. Preto tvrdé fakty: známa slovenská speváčka mala tragickú autonehodu, po ktorej ochrnula. Ak sa nemýlim, snažili sa jej pomôcť aj na západných klinikách, bezúspešne. Keď zlyhali všetky možnosti, poslednou nádejou pre ňu boli konzultácie a vyšetrenia v Moskve. Žiaľ, ani tam jej nedokázali pomôcť. Myslíte, že ju vyšetroval doktor ako ten v Bebjakovom filme? Celým týmto chcem len povedať, že je trápne a detinské vykresľovať všetko v minulom režime ako démonické a Rusov za každú cenu ako zaostalých barbarov.

A čo vy, milí čitatelia? Ako sa vám páčil tento film? Alebo nepáčil? Za mňa: Duchoň patrí do zlatého fondu našej kultúry a som na neho hrdá. Som rada, že sme mali takého pána speváka.

Tupý ako novinár

02.09.2026

Písať o hlúposti, plytkosti a nekompetentnosti našich novinárov je nosením dreva do lesa. Dovoľte, aby som tam polienko či dve priniesla aj ja. Zahraniční novinári – tí serióznejší – majú vyštudovanú ekonómiu, právo alebo dokonca prírodné či technické vedy a potom sa v žurnalistike venujú správam zo svojho oboru, ktorému rozumejú aspoň z teoretickej, [...]

Čo si myslíte o Zoroslavovi?

05.08.2026

Pán Kollár to so vstupom na slovenskú politickú scénu myslí nepochybne vážne a kampaňuje o sto šesť. Priznám sa, keď sa jeho meno začalo spomínať v médiách – bolo to pred rokmi v súvislosti s jeho zatknutím – bol mi sympatický. Pečať martýra, nespravodlivo obvineného a perzekvovaného, urobí svoje. Ale všimla som si aj, že dotoval vydávanie Historickej [...]

Niekoľko poznámok k udalostiam …

15.07.2026

Na to, že naše médiá nie sú objektívne ani vyvážené, a to aj verejnoprávne, ktoré to majú napísané priamo v štatúte, sme si už zvykli. Otvorene nadŕžajú opozícii. Vraj v nich pracujú také „kapacity“, že ich nemáme kým nahradiť, resp. nikto nie je ochotný ísť do nich pracovať. Potom v správach celkom tvrdo zaznie, že „Prezident zmaril [...]

vantage4

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 23
Celková čítanosť: 33073x
Priemerná čítanosť článkov: 1438x

Autor blogu

Kategórie