smerovanie Slovenska

Ak neviete, Pilíšske vrchy sú na severovýchode Maďarska a sú považované za najzaostalejší región krajiny. Tzv. „štrukturálne nevyvinutý“. Mimochodom, žije tam aj slovenská menšina (skôr živorí) … Predpokladám, že všetci vedia, kde je Gemer a že je taktiež považovaný za nerozvinutý. Na rozdiel od Pilíšskych vrchov bol však v období ťažby vzácnych kovov v Hornom Uhorsku veľmi priemyselný, a teda aj rozvinutý a zodpovedajúco bohatý. Teda aspoň určité spoločenské triedy. Nebol to však nejaký Bohom zabudnutý agrárny kraj, kde líšky dávali dobrú noc.

Nedávno som videla dokument o upadajúcich mestách bývalej NDR. Kedysi ukážkové socialistické mestá s ťažbou nerastov alebo množstvom priemyslu dnes vymierajú. Ich počty obyvateľov sa znížili po roku 1990 o desiatky tisíc. Na severnej Morave je na tom podobne Havířov: z 80 000 počas ťažby čierneho uhlia na dnešných 40. V Nemecku dokonca zrovnali so zemou niektoré sídliská, pretože sa im to neoplatilo udržiavať – veď v nich nikto nebýva! Na trhu sú v ponuke byty za 10, 20 tisíc, čo je šokujúco nízka cena aj na slovenské pomery! A to nehovorím o jednoizbových! Domy za 30, 40 tisíc …. Vraj jeden pár tam pred rokmi kúpil dom za výhodných 45 000 eur. Dnes je jeho znalecká cena 20 000. Nie kvôli schátranosti, ale pre nedostatok dopytu. Čo je však horšie, nenašiel sa ani jeden kupec !!! Kvôli charakteristike regiónu, v ktorom bol postavený. Z tých panelákových bytov, ktoré ešte stoja, sú mnohé tiež v ponuke na realitnom trhu. Za smiešne nízke ceny, dokonca s odpustením nájomného na pol roka !!! Zdá sa neuveriteľné, že záujemcov niet …

Nejaké mestečko dokonca ponúkalo domčeky za symbolické jedno euro ! Kúpna cena, nie mesačný prenájom. Podobný prípad som zaregistrovala v nejakej talianskej horskej dedinke. Našlo sa zopár záujemcov, najmä mladé rodiny s deťmi, ale tie po čase odišli, vraj pre nedostatočnú infraštruktúru ….

Na hranici s Poľskom stojí mestečko Gubin. Kedysi nemecké, po vojne sa hranica stanovila na rieke Nisa a mesto zostalo preťaté na dve časti. Na nemeckú a poľskú. V období socializmu medzi nimi zrejme nebol žiaden markantný rozdiel, až na jazyk, v ktorom boli tabule a nápisy a skladbu obyvateľstva. Dnes nemecký Gubin vymiera, omietky sa rozpadávajú a pôsobí mŕtvo. Na druhej strane Nisy stoja obrovské žeriavy a budujú sa nákupné centrá. Ako je to možné? Naozaj je to v tom, že Poliaci dokážu „lepšie čerpať eurofondy“ ?

Mnohí Nemci sa dnes chodia do Poľska pozerať so závisťou. Vynovené mestá, bezpečne a čisto. U nich opustené fabriky, schátrané domy a na ulici plno migrantov. A hlavou im ide: Kto by si to ešte pred takými desiatimi rokmi bol býval pomyslel?

Zdá sa, že nielen slovanské národy to po „zamatovej“ akosi „nevyhrali“, ale podobný osud postihol aj východných Nemcov. Pritom v rámci zjednotenia krajiny do nich federálna vláda naliala obrovské prostriedky – niečo ako u nás štrukturálne eurofondy – aby sa rozdiely vyrovnali.

Kde jenom udělali soudruzi z NDR chybu?

Ako je možné, že s takým bohatým, vyspelým západným bratom za chrbtom dopadli tak, ako u nás chudobné, zabudnuté regióny na Východe alebo na južnom Slovensku?

Chápem, že ak krachne obrovská fabrika, ktorá dávala prácu celému mestu aj okoliu, prejaví sa to na demografii i prosperite sídla. Ale až tak dramaticky, že to vyzerá ako úplný odliv všetkého schopného z Východu? Mladí utekajú, zamestnania niet – zostávajú naozaj len starí a tí, ktorí sa nedajú vykoreniť. Ale stále mi „hlava neberie“, ako sa toto mohlo až tak dramaticky prejaviť aj v takej bohatej krajine, akou donedávna bolo Nemecko (a ešte aj chvíľu bude).